Treťohory a štvrtohory

V treťohorách pokračovala a vrcholila rozsiahla horotvorná činnosť – al- pínske vrásnenie. Podnebie bolo zo začiatku veľmi teplé, postupne sa ochladzovalo. Na začiatku treťohôr žili v mori dierkav- ce numulity – najväčšie jednobunkové živočíchy na Zemi. Mali vápenatú kostru tvaru mince alebo šošovice. Život v treťohornom mori sa začal podobať dnešnému, žili v ňom lastúrniky, ulitníky, koraly, ježovky, kraby, ale aj žraloky, veľryby a tule- ne.

Na súši vo vlhkých oblastiach prevládali lesy. Rástli v nich pre- važne krytosemenné rastliny – javory, buky, duby, figovníky, magnólie, palmy. Vyskytovali sa aj nahosemenné – ihličnaté rast- liny. S rozvojom kvitnúcich rastlín sa súčasne vyvíjali rôzne druhy hmyzu. Rozvíjal sa nový typ prostredia – lúky pokryté trávami. Z druhohorných plazov prežívali korytnačky, krokodíly, hady a jaštery, rozvíjali sa obojživelníky. Vedúce posta- venie mali vtáky a cicavce (najmä hmyzožravce, hlodavce a predchodcovia opíc). Významný bol vývoj cicav- cov – chobotnáčov a veľkých kopytníkov, ktorí sa prispôsobili trávnatým stepiam. Objavovali sa rôz- ne mäsožravce, napr. veľký šabľozubý tiger. Vedúcimi skamenelinami treťohôr sú aj niektoré druhy mäkkýšov a zuby malých cicavcov. V jazerách z kmeňov odumretých stro- mov bez prístupu vzduchu vznikali ložis- ká hnedého uhlia. V plytkých morských zátokách sa hromadili zvyšky odumretého planktónu, z ktorých vznikli ložiská ropy a zemného plynu. V treťohorných usadeninách sa našli zvyšky kostí, ktoré pravdepodobne patrili predchodcom človeka.