Chemické vzorce a oxidačné číslo

oxidačné číslo - číslo, ktoré vyjadruje počet elektrónov, ktoré atóm odovzdá (kladné) alebo prijme (záporné)
                       - označuje sa rímskou číslicou, za značku vpravo hore 
 
oxidačné čísla:
kladné (I až VIII)  (NaI)
záporné (-I až -IV) (Cl-I)
  • 0 - majú nezlúčené atómy (Na0, atóm viazaný v molekule H20)
  • I - vodík (vo vode, kyselinách
  • -II - kyslík 
 
platí pravidlo: súčet čísel atómov prvkov v elektroneutrálnej molekule zlúčeniny sa rovná nule
 
oxidačné číslo prípona vyjadrujúca oxidačné číslo
I - ný/y
II - natý
III - itý
IV - ičitý
V - ičný, - ečný
VI - ový
VII - istý
VIII - ičelý

 

podrobnejšie alebo "obrazne"

elektronegativita - schopnosť priťahovať väzbový elektrónový pár

                            - atóm s menšou hodnotou elektronegativity (kladné), atóm s väčšou hodnotou elektronegativity (záporné) 

                                                          --- ten, kto je silnejší, vezme si viac (priatiahne viac elektrónov) - bude mať záporné oxidačné číslo (pritahne elektrón, elektrón je záporná častica, preto bude mať atóm záporné oxidačné číslo). Je to ako s náladou, čím viac toho negatívneho príjmeš (zlého), tým horšiu náladu budeš mať

                                                         --- ten, kto je slabší, odovzdá (odovzdá elektróny) - bude mať kladné oxidačné číslo (odovzdá elektrón, elektrón je záporná častica, preto bude mať atóm kladné oxidačné číslo). Je to ako s náladou, čím viac toho dobrého, pozitívneho príjmeš, tým lepšiu náladu budeš mať

 

- pozor oxidačné číslo sa zapisuje rímskou číslicou, ale náboj (v iónoch sa píše arabkou), teda ak píšeš čísla v akomkoľvek vzorci píš ich rímskou a keď píšeš ako atóm prijme (odovzdá) elektrón/y, tak ku vzniknutej častici (iónu) zapíš číslo arabkou číslicou